Biela stopa 2013
Biela stopa ( lavínová stopa )
Prvý deň - Piatok
Je piatok a my už sedíme vo vláčiku smer Poprad. Ak je zvykom cestou dopľňame energiu. Cesta ubieha v družnej debate. Ivan nám dál inštruktáž ohľadne používania lavínových pípačov. Ani sme sa nenazdali a z reproduktora sa ozvalo "stanica Poprad". Presadli sme na tatranskú električku. Starý Smokovec je už dávno zahalený tmou. "Obúvame" čelovky a hurá smer Zamkovského chata. Celou cestou sneží. Na hrebienku obúvame mačky a pokračujeme až ku chate. Tam nás už čakal milý chatár s bohatou ponukou nápojového a jedálneho listka. Sprcha a šup hajať.
Druhý deň – Sobota
Budíček, raňajky a opúštame útulnu chatu. Krásne sneží a príroda je ako z rozprávky. Míňame tabuľku "Lavínové nebezpečenstvo " a s úsmevom vyrážame na Teryho chatu. Asi po hodine sa počasie rapídne zhoršilo. Začalo husto snežiť a fúkal vietor. No i v tomto nehostinnom počasí smerujeme hore. V strmom svahu stretáme pár turistov ktorí tento výlet vzdali. To sme ešte netušili čo nás čaka. Vidíme stále menej a strácame orientáciu v členitom nehostinnom prostredí. Hlboký sneh sťažuje pohyb. Pocitová teplota prodko poklesla. Blúdime! V hustom snehu vidíme postavu. Vtedy sme ešte netušili že je to sympatický chatár Stano ktorý sa stal našim záchrancom a v týchto katastrofálnych podmienkach nás zaviedol na samotnú chatu.Až hore sa dozvedamé že skupinka turistov smerujúca po naších stopách toľko šťastia nemala a bola strnutá lavínou.viď článok denníka Pravda.Naštastie bez obetí na životoch Unavený a vyprahnutý si uživame pohostinnosť chaty a pohodlie postielok.
Tretí deň – Nedeľa
Prechod cez priečne sedlo na Zbojnícku chatu sme zrušili. Je veľa snehu silný vietor a vysoké ľavínove nebezpečenstvo. Aj tak náš čaká krasny deň. Ivan si pre nás pripravil niečo ako lavínový výcvik. Vďaka tejto kativite sme aspon z časti pochopili ako postupovať v prípade takejto tragédie.
Ďen beží rýchlo. Fotografie pribúdajú. No vzhľadom na počasie sú aj obavy zo zajtrajšieho zostupu. Modlíme sa za krásne počasie.
Deň štvrtý – Pondelok
Svieti slniečko! Hurá domov .. I keď silný vietor dvíha varovný prst! Poctivo pripravujeme výstroj a opušťame samotnú chatu. Lúčime sa zo Stankom. A aj touto cestou sa mu chceme poďakovať za pohostinnosť a priam hotelový servis. Ďakujeme Stano. Zostup je pomalý. Hole skaly sa striedajú s hlbokým snehom. Silný vietor nám nepridáva na istote. Hlboké snehové polia preverujú našu kondičnú pripravenosť. Postupne vietor ustáva a strach z lavín opadá. Sme dole sice po pas v snehu ale už to bude dobré :-) Už len stihnuť vláčik do Pezinka.
Zhrnutie:
V prvom rade sa chcem poďakovať Romankovi že nás zo sebou zobral. Výlet sme is krásne užili. Musím však priznať že tentokrát nás priroda vyfackala a ukázala nám kto je v horách pánom. Po tomto výlete je náš rešpekt voči jej sile podstatne vätší a nabudúce bude do hôr vstupovať z podstatne vätšou pokorou. Aj tak tento trek patrí medzi najkrajšie v mojom živote a teším sa na ďalšie
Viac fotografií nájdete na facebooku medvedíkov kde som vytvoril tri krásne galérie.
V sekcii Videogaléria nájdete krásne videá ktoré vznikli na tomto treku.
Váš Medvedík Villi